Veštenie   Numerológia     Magické úkony    Snímanie kliatieb a  porobení

„Chcem.“
Chcem byť zdravý.
Chcem mať peniaze.
Chcem lásku.
Chcem pokoj.
Chcem, aby sa niečo stalo.
Chcem, aby sa niečo nestalo.

Na prvý pohľad je to prirodzené.
No v skutočnosti je v tejto vete ukrytý zvláštny paradox.

Keď hovorím „chcem“, zároveň tým potvrdzujem, že to nemám.
A myseľ – najmä podvedomie – nepočuje túžbu.
Počuje informáciu o nedostatku.

Ukladá si ju.
Pracuje s ňou.
A vytvára stav: nemám.

 

Fax želaní

Je to, akoby človek celý život posielal neviditeľné správy:

„Prosím, dajte mi to, čo nemám.“

Každá prosba je ďalším potvrdením neprítomnosti toho, po čom túžime.
A tak vzniká nekonečný cyklus:

Nemám → Chcem → Budem mať → Stále nemám.

Budúcnosť sa neustále posúva o krok dopredu.
Ako horizont, ku ktorému kráčame, no nikdy sa ho nedotkneme.

 

Aj „nechcem“ je len druhá strana toho istého

Keď človek povie:

„Nechcem byť chorý.“
„Nechcem byť chudobný.“
„Nechcem, aby sa to pokazilo.“

Podvedomie opäť zachytí obraz choroby, nedostatku, strachu.
Nevníma zápor.
Vníma obsah.

Aj to je fax.
Len napísaný opačne.

 

Stav čakania

Ľudia potom žijú v zvláštnom priestore.

Nie v tom, čo je.
Ale v tom, čo raz bude.

Čakajú.

Na uzdravenie.
Na lásku.
Na pokoj.
Na šťastie.
Na „správny čas“.

Je to ako sedieť na stanici a veriť, že raz príde vlak.
A medzitým si predstavovať, aká bude cesta krásna.

Tá predstava prináša radosť.
Vytvára endorfíny.
Dáva nádej.

Ale vlak stále neprichádza.
Pretože stanica existuje len v mysli.

 

Existujú tri základné stavy bytia

1. Nemám
   – realita nedostatku, ktorú si človek opakuje.

2. Budem mať
   – vysnívaná budúcnosť, ktorá sa nikdy nestane prítomnosťou.

3. Mám / Som
   – stav, ktorý nemožno dosiahnuť túžbou.
   Dá sa len prežiť.

 

Stav „JE“

Keď človek prestane niečo naháňať, objaví sa niečo zvláštne.

Nie snaha.
Nie modlitba.
Nie prosba.

Len tiché bytie.

V tomto stave:

Nie je potrebné byť zdravší.
Nie je potrebné byť bohatší.
Nie je potrebné byť lepší.

Pretože nič nechýba.

Nie preto, že by človek všetko vlastnil.
Ale preto, že prestal vytvárať pocit nedostatku.

 

Prečo je to také ťažké?

Pretože ego potrebuje pohyb.
Potrebujeme cieľ.
Potrebujeme niečo zlepšovať.

Keď by sme nič nechceli, vznikne pocit prázdna.
A práve to prázdno nás desí.

Lenže to nie je prázdno.
Je to ticho.

A v tom tichu nie je minulosť ani budúcnosť.
Len prítomnosť.

 

Ako sa k tomu priblížiť?

Nie veľkými rituálmi.
Nie zmenou života.
Nie silou.

Stačí malý krok.

Sadnúť si.
Na chvíľu.
Bez cieľa.

Nemyslieť na to, čo bolo.
Nemyslieť na to, čo bude.
Ani na to, že „teraz meditujem“.

Len sedieť.
Dýchať.
Byť.

Zo začiatku je to nepokoj.
Potom ticho.
Potom zvláštna jednoduchosť.

A postupne sa ten stav začne prenášať do bežného života.

 

Vtedy sa veci nemenia preto, že ich chceme.

Menia sa preto, že im už nekladiete odpor.

Zdravie prestane byť cieľom.
Stane sa prirodzenosťou.

Vzťahy prestanú byť snahou.
Stanú sa prítomnosťou.

Peniaze prestanú byť úzkosťou.
Stanú sa nástrojom.

 

Preto:

Neháňajte tieň budúcnosti.
Neopravujte minulosť.

Len sa na chvíľu zastavte.

A skúste nebyť tým, kto chce.

Skúste byť tým, kto je.

 

Na úvodnú stránku